Dnes je vonku tak šedivé počasie, že by som ho najradšej prespala. Je november, mesiac v roku, ktorému som nikdy neprišla na chuť. Vonku ešte nie je ani náznak snehovej pokrývky, fúka studený severák a buď je hmla alebo prší. Inak mám jeseň celkom rada, tie jeho žiarivé farby zahrejú na duši. Teším sa, až budú chlapci väčší a pôjdeme púšťať šarkana. Ako malá som si ho sama vyrábala. Vždy mal dlhý chvost s hromadou farebných stužiek. Tiež sa stávalo, že mi občas uletel.
Zlaté stuhy z nebies
A práve preto sa zakaždým zasnívam a myslím na letnú dovolenku. Páčilo by sa mi sedieť niekde v teple na slniečku a chytať bronz. Snáď nám to vyjde v ďalšom roku a budeme sa môcť vypraviť niekam k vode. More to asi ešte nebude, chlapci sú veľmi malí a nemali by z toho nič. Skôr by som to videla niekam k priehrade u nás doma. Hlavne aby tam bol program pre deti, aby sme tých našich divochov trochu zabavili. Budem potrebovať nové plavky a moc by sa mi páčilo nafukovacie kreslo, ktoré by som mohla použiť aj do vody. Že by som sa na ňom prešla ako na člne. Tak uvidíme, ako to dopadne.